Budeme štyria
Budeme štyria! Tú krásnu vetu si opakujem už 5 mesiacov a ešte stále tomu tak trochu nemôžem uveriť. Náš Max mal už 2 roky a túžili sme po druhom bábätku, takže keď sa na teste objavilo to malé ale veľavravné plusko, radosť bola obrovská! Návrat do práce teda v nedohľadne, zostávam na materskej!
Druhé tehotenstvo mi ubieha tak akosi rýchlejšie. Počas prvého som sa o seba veľmi starala a ešte viac sa staral manžel. Veľa som čítala a postupne som si zozbierala celú knižnicu najlepších kníh o tehotenstve, pôrode, dojčení a o prvom roku s bábätkom, aké som našla. Pripravovala som sa na pôrod, absolvovala som kurz hypnopôrodu u Katky Jurenkovej a kurz dojčenia so Silviou Galatovou. Cvičila som aspoň 4-krát týždenne – naďalej som ráno pred prácou chodila do fitka, čo mi pomáhalo bojovať s rannými nevoľnosťami a s Katkou som začala cvičiť aj gravid jogu – pravidelne až do pôrodu. Poslednú jogu som absolvovala len 2 dni pred tým, ako som si to s manželom odkráčala do pôrodnice u Kocha.
Prvý trimester bol tentokrát náročnejší. 2-ročnému chlapčekovi totiž ťažko vysvetliť, že mama sa necíti dobre, alebo je unavená. Rána boli obzvlášť ťažké. Manžel síce pomáhal, ale Max nedokázal pochopiť prečo mama zrazu nedokáže ráno vstať z postele. A tak som sa väčšinou musela premôcť a na už desiate „Mama spinká nieeee“ vstať z postele. Osobne nesúhlasím s pojmom „ranné nevoľnosti“ – dávajú totiž mylnú predstavu, že sa odohrávajú ráno. V mojom prípade ale jediné čo mali s ránom spoločné bolo to, že ráno začali, ale trvali väčšinou až do večera. Počas druhého tehotenstva sa k nim poobede pridala ešte zvýšená teplota – a to ma pravidelne okolo tretej už úplne odrovnalo. A do toho by sa patrilo uvariť večeru, niečo upratať, oprať,…
Našťastie, rovnako ako ranné nevoľnosti a horúčky prišli, tak aj do konca prvého trimestra odišli. Zrazu sa cítim skvele, ráno už nemám problém vstať z postele, mám veľa energie a začínam sa tešiť na príchod toho nového človiečika do nášho života. Užívame si tieto posledné mesiace ešte ako trojčlenná rodinka, chodíme na prechádzky a každý víkend na výlety v okolí Bratislavy a keď sa uvoľnia opatrenia, snáď stihneme ešte aj nejakú rodinnú dovolenku v horách.
S vyšším levelom energie som začala aj viac cvičiť – chodím do Sadu Janka Kráľa na Mamafit – čo je cvičenie pre mamičky s deťmi. Hoci zatiaľ len online, aspoň raz týždenne si dám jogu opäť s Katkou a na YouTube mám niekoľko obľúbených videí od BodyFit By Amy a gravid jogu. Do toho aktivity s Maxom, časté rodinné výlety, prechádzky a turistika, aby som sa aspoň ako tak aj teraz udržala vo forme.
Keď sme čakali Maxa, veľmi sme sa tešili na to ako rodičom oznámime, že z nich budú starí rodičia. Vymysleli sme preto pre nich milý darček. Do malej krabičky sme vložili háčkované topánočky zo Sashe s kartičkou, na ktorej bolo napísané: Mami a oci, budete babka a dedko. Krabičku sme potom mojim rodičom dali osobne a manželovým poslali poštou, keďže nebývajú na Slovensku. Pre všetkých to bolo obrovské prekvapenie a veľká radosť, obzvlášť keďže pre obe strany to bolo prvé vnúčatko.
Pre kamošov sme zase zorganizovali párty na tému odhalenie pohlavia bábätka, alebo v preklade gender reveal party. U nás v tom čase ešte takéto párty neboli veľmi populárne, ale nám sa táto americká tradícia veľmi zapáčila, tak sme sa rozhodli, že ju prenesieme aj do našej rodiny a dopadlo to skvele. Užili sme si perfektný deň a bolo krásne sa s najbližšími priateľmi podeliť o našu radosť.
Tentokrát sme oznámenie nechali na Maxa, ktorý starým rodičom podal obrázok z ultrazvuku, ukázal im kde je Saška a starí rodičia veľmi rýchlo pochopili. Sašku sme vlastne volali Saškou odkedy sme sa dozvedeli, že som tehotná hoci sme v tom čase ešte netušili, či to bude chlapček alebo dievčatko.
Kvôli korone sme teraz nemali možnosť pripraviť gender reveal, ale zároveň som chcela niečo krajšie ako dozvedieť sa pohlavie bábätka cez sms. Pripravila som si preto dve kartičky, ktoré som vložila do obálky. Keď som videla, že mi prišla sms s výsledkami genetických testov, poprosila som brata aby si sms prečítal a v obálke nechal iba správnu kartičku. Večer sme sa potom s manželom a synčekom vybrali na rodinnú prechádzku na hrad a tam sme si v trojici obálku otvorili. Pre Maxa to nebolo žiadne prekvapenie – veď jasné, že bude Saška! Ja som to mala asi 50-50, veľmi by som sa tešila aj z chlapčeka ako kamoša pre Maxa. Takto sa zase veľmi teším aké to bude iné s dievčatkom. Budeme mať dcérku!
Max sa na príchod sestričky veľmi teší. Až som prekvapená ako od začiatku vyzerá, že všetko chápe. Chodí mi hladkať bruško, dáva Saške pusinky, rozpráva mi, že Saška v brušku spinká, inokedy sa zase v brušku hrá s autíčkami… Veľmi je zlatý ako rozumne sa pripravuje na úlohu veľkého bračeka. Na túto tému máme doma aj 2 knižky, ktoré nám pomáhajú Maxovi vysvetliť čo sa teraz deje v maminkinom brušku a aké to bude, keď bábätko príde na svet: Odkiaľ prichádzajú deti a I am a big brother!.
Termín mám koncom augusta, tak verím, že dovtedy sa aj situácia okolo korony zlepší. Žiadna žena totiž počas pôrodu nepotrebuje stres navyše. To mi pripomína, že sa pomaly musím začať pripravovať na pôrod a oprášiť Ina May’s Guide to Childbirth.
Obzerám sa aj po nejakom kurze, aby som si oživila pamäť, len ma veľmi neláka predstava celého víkendu stráveného pred laptopom na predpôrodnom online kurze, tak snáď čoskoro už bude niečo aj osobne. Okrem toho musíme ešte vybrať pôrodnicu – prvýkrát som rodila u Kocha u MuDr. Šebíkovej a bola som veľmi spokojná, tentokrát zvažujeme kvôli covidu aj pôrod v Hainburgu.
Nakoniec musíme Maxovi prerobiť izbičku, a presťahovať ho z postieľky do prvej detskej postele – vybrali sme mu krásnu posteľ od českej značky Elis Design, ktorá je už na ceste, a veľmi sa na ňu teším. Max spinkáva sám v izbičke od roka a pred mesiacom sme mu z postieľky vybrali bočnú stranu, aby si zvykol na to, že síce môže z postieľky sám vstať, ale keď sa spinká, tak sa spinká. Tento prechod bol bezproblémový a keď sa Max ráno zobudí, pekne si sadne na kraj postieľky, zavolá nás a čaká kedy prídeme. Tak verím, že aj prechod na veľkáčsku postel zvládneme a do Saškinho príchodu si Max zvykne. Potom už len musíme nakúpiť pár drobností a sme snáď pripravení. Ani neviem ako som sa sem dostala a pomaly končím druhý trimester. Saška tu bude onedlho s nami a ja sa už neviem dočkať!
Podobné články
Ako vybrať kolotoč nad postieľku
Pre naše deti kupujeme veľa vecí a povedzme si otvorene – časom zistíme, že bez niektorých by sme sa zaobišli, niektoré padnú do kategórie „nič výnimočné, ale nutné“...
Prvá kniha pre bábätko
Prvý rok v živote bábätka je nádherné obdobie plné krásnych momentov, prekvapení, úžasných pokrokov, prvých stretnutí… Keď mal náš Max 3 mesiace, uvedomila som si, že čas tak rýchlo beží a ja si chcem tieto dôležité míľniky v živote nášho synčeka uchovať čo najdlhšie nielen v pamäti ale zachytiť ich aj v hmatateľnej podobe.