Dovolenka s deťmi na Liptovskom Dvore – recenzia

Na prvú dovolenku po dlhom čase sme veľmi chceli ísť na chatu. Po mesiacoch strávených doma, kedy sme maximálne vyrazili na turistiku v okolí Bratislavy,  nás lákali hory, príroda a čerstvý vzduch. A vedeli sme, že nášmu 1,5 ročnému Maxovi sa bude tiež viac páčiť na chate ako v hoteli. Ja ako mama na materskej som zároveň túžila po mieste, kde by som si trochu oddýchla od každodenného varenia a upratovania. Chata a dobré jedlo nie je práve štandardná kombinácia, niekoľko možností sme však našli. Nakoniec sme sa rozhodli pre chatový rezort Liptovský Dvor v Liptovskom Jáne.

Cesta z Bratislavy nám v sobotu trvala takmer 4 hodiny s dlhšou prestávkou. Počítali sme s tým, že Max z toho ideálne 2 hodiny prespí. Kvôli spomaleniu pre práce na cestách sa však zobudil po pol hodinke a s jeho spánkom sa vytratila aj predstava pokojnej jazdy. Vďaka knižkám, pripravenému občerstveniu – od banánových palaciniek, cez špenátové mafiny až po čučoriedky a mandarinky – a vďaka mojim  hereckým, speváckym a iným schopnostiam sme to nakoniec zvládli a na Liptovký Dvor sme dorazili okolo štvrtej. Miesto nás na prvý pohľad očarilo – nádherné prostredie, do ktorého bolo zasadených 15 krásnych útulne vyzerajúcich dreveničiek. Na recepcii nás privítala milá recepčná a po vysvetlení základných informácií nás nasmerovala do našej chatky. 

Naša drevenička bola krásna, zdala sa nám síce trošku tmavá, za to veľmi útulná. Na prízemí bola spoločenská miestnosť s malou kuchynkou a krbom, ktorý dotváral príjemnú atmosféru. Na poschodí 2 izby – spálňa a detská. To bola ďalšia naša špecifická požiadavka – potrebovali sme samostatnú izbu pre Maxa. Do roka spinkával s nami a v súlade s budovaním pevnej vzťahovej väzby sme ho plánovali nechať s nami oveľa dlhšie, prišli sme však na to, že sa v noci často budí hlavne kvôli nám. V 13 mesiacoch sme ho teda presunuli do jeho izbičky – úplne bez problémov a bez plaču a do pár dní začal prespávať celú noc. Samostatná izba pre Maxa je teda pre nás podmienkou. V izbičke mal už pripravenú postieľku, v ktorej doslova odkväcol každý večer okolo siedmej a prespal celú noc. Zatiaľ čo si rodičia urobili príjemnú atmosféru pri krbe, vínku a knihe.

Čo sa jedla týka – mali sme polpenziu s raňajkami a večerou – a jedlo bolo úžasné! Na raňajky som sa tešila každý deň a to nielen preto, že som si ich nemusela urobiť sama. Výber bol skvelý a každý deň trošku iný – pečivo, šunky, salámy, čerstvá zelenina, ovocie, jogurty, cereálie a k tomu vždy niečo navyše – jeden deň krupicová kaša, iný palacinky či bublanina a občas aj osviežujúce smoothies. Okrem toho kuchár pripravoval vajíčka na rôzne spôsoby.

Na večeru bolo vždy na výber z dvoch polievok a troch hlavných jedál, plus dezert. Mrzí ma, že som si žiadne jedlo neodfotila – bolo totiž skutočne skvelé – neviem, mňa ten trend fotenia a zdieľania môjho taniera zatiaľ akosi nechytil. Navyše ešte detské menu, no a detské stoličky boli samozrejmosťou. Večeru je tiež možné objednať si ako room service za príplatok, čo sme pár-krát vyčerpaní turistikou a s unavených dieťaťom využili. Večere sme inak jedli na terase reštaurácie, čo bolo skvelé, pretože hneď vedľa je detské ihrisko a pieskovisko, takže drobci sa počas večere nenudia.

No a najviac sa mi páčila štvrtková večera formou gril párty so živou hudbou – dokonca sme si s mojimi chlapcami aj zatancovali – romantika najväčšia! Vidieť, že rezortu naozaj záleží na tom, aby sa tu hostia cítili dobre a odniesli si krásne spomienky. Tento večer je pre mňa jednou z najkrajších.

Čo sa aktivít týka, v okolí je toho pre deti naozaj veľa! Takto vyzeral náš program:

• 1. deň sme sa vybrali na túru pár minút autom od Liptovského dvora – od Stanišovskej jaskyne Netopierkovo (ktorá by mohla byť zaujímavá, keď Max trošku podrastie) po žltej na Stanišovské sedlo, po Brtkovicu a späť rovnakou trasou. Túra bola pekná, tichá, len v záverečnej časti so strmým výstupom, ktorý bol s turistickým nosičom náročný, obzvlášť cestou dole, ale zvládnuteľný.

Takto dobre sa spinká v turistickom nosiči od Deuter. Skvelá vec je aj strieška na ochranu pred slnkom a dažďom, ktorú naše klobúčik-odmietajúce dieťa vždy ocení. Nie každý turistický nosič ju má takto inteligentne zabudovanú priamo v nosiči – inštalácia je otázkou 10 sekúnd.

Poobede sme ešte stihli navštíviť Park Mini Slovensko. V domnení, že ide o minigolf, som sa po zaplatení lístkov spýtala, kde si môžeme vyzdvihnúť golfové palice. Až keď sa na mňa pani nechápavo pozrela, uvedomila som si, že minigolf si asi dnes nezahráme. Pani však bola veľmi milá a rada nám vysvetlila, že v parku uvidíme 20 modelov slovenských kultúrnych pamiatok a navyše krásnu záhradnú železnicu, ktorá bola našou prvou a najdlhšou zastávkou. Max ukazoval na prichádzajúce vláčiky, híkal, výskal – to bolo radosti! Po viac ako pol hodine, keď sme sa konečne dokázali odtrhnúť z miesta, sme sa prešli po parku a pozreli si krásne modely hradov, zámkov, kostolov… a výlet sme museli zakončiť znovu pri vláčikoch.

• 2. deň sme sa autom presunuli na Štrbské pleso (asi pol hodinka) a z mnohých možností, ktoré táto oblasť ponúka, sme sa rozhodli pre nádhernú túru zo Štrbského na Popradské pleso, ktorú sme absolvovali už veľakrát, teraz prvýkrát s Maxom. Túra nie je náročná, zvládnuteľná aj s tými najmenšími – v turistickom nosiči. 

Je to úžasný pocit vracať sa na všetky tie nádherné miesta s našim chlapčekom! 

Na brehu jazera je chata, ideálna na občerstvenie. Pri jazere sme strávili asi hodinku, a späť sme šli rovnakou trasou, počas ktorej si Max pospal v nosiči. Celý výlet nám trval asi 4 hodiny, vrátane hodinovej prestávky.

No a dokonalý deň sme zakončili prechádzkou okolo Štrbského plesa.

• Na 3. deň to vyzeralo na dážď, tak sme väčšinu dňa strávili v rezorte.  Po raňajkách sme sa vybrali len na krátku prechádzku peši od Liptovského Dvora k chate SND. Bola to pekná prechádzka a aspoň sme si trošku poobzerali okolie. Na obed sme Maxa uložili do postieľky a my sme sa prestriedali v relaxačnom centre – bazén, vírivka, sauna a relax pri knihe nám padol vhod. Na konci dňa nám to nedalo a keďže počasie nebolo až také zlé, dali sme ešte lokálnu túru Jánskou dolinou.

• Na 4. deň sme sa autom presunuli do Žiarskej doliny. Cieľom bola túra modro-značeným turistickým chodníkom k Žiarskej chate (asi 1,5. hod.). Je to ideálna túra pre rodiny s deťmi a stretli sme aj veľa kočíkov, keďže trasa vedie po asfaltovej ceste. My sme mali Maxa v turistickom nosiči a veľkú časť prešiel aj sám, pričom sa zastavoval voňať kvety, študovať chrobáčikov, zbierať kamienky a hádzať ich do kaluží. Túra nám preto trvala oveľa dlhšie. Na chate sme si chvíľku oddýchli, občerstvili sa a späť sme sa vrátili rovnakou trasou. Je tu možnosť požičať si kolobežku a odviezť sa ňou až na parkovisko, ale my sme sa rozhodli to tentokrát dať po svojich. Možno keď bude Max starší.

• Na 5. deň sme po raňajkách zablúdili do detského kútika a Maxovi sa tam tak páčilo, že sme zostali až do obeda. Nie je to len kútik, je to veľká herňa so všetkými možnými hračkami, odrážadlami, kúpacími koníkmi, domčekom, kuchynkou, autíčkami, dokonca i hojdačkou – no Max mal čo robiť na celé doobedie. Herňu sme mali celú pre seba, keďže počasie bolo pekné, tak sme sa hrali s ním, dali si kávičku a užívali si také pomalé ráno s našim drobcom.

Po obednom spánku sme vyrazili do asi 20 minút vzdialenej ZOO Kontakt. Takto vyzeralo Maxove prvé stretnutie so zajačikmi. Stretli sme aj ovečky, kozičky, lamy, či dokonca kengury, Maxovi sa aj tak najviac páčili zajkovia.

• Na 6. deň sme dovolenku na Liptove zakončili náročným výstupom na Poludnicu. Hľadali sme lokálnu túru, ale keby mi niekto povedal koľko stúpania budeme musieť absolvovať, asi si to rozmyslím. Na turistiku s menšími deťmi/turistickým nosičom teda veľmi neodporúčam, ale tie výhľady nakoniec stáli za to.

Aj Maxove turistické schopnosti sa za tento týždeň výrazne zlepšili – v pohodlných topánočkách od Ježko Bežko mu kamene, korene a mierne kopce už nerobia žiadne problémy. Nehovoriac o tom koľko kamienkov stihol pozbierať a aký hod šiškou natrénovať. A obdivujem tú jeho úžasnú vytrvalosť. Na to isté miesto sa kľudne vrátil x-krát aby si náročnejšiu trasu natrénoval, až kým nebol so svojim výkonom úplne spokojný. No a rodičia sa pri tom všetkom učili čo to znamená pomalé rodičovstvo.

A po týždni na Liptove sme sa oddýchnutí, a plní energie už tešili domov! Veľmi sme si dovolenku užili – relax od prvého dňa, každý deň iný a každý úplne úžasný! Na Liptovskom Dvore nám bolo skvele, lepšie sme si vybrať nemohli! – krásne a útulné dreveničky, úžasné jedlo, milý personál a nádherné prostredie! Ideálne miesto na letnú aj zimnú dovolenku s deťmi. Určite sa čoskoro opäť vrátime! Najbližšie by sme sa však radi vybrali na juh, tak sme si dali výzvu: nájsť family friendly hotel na južnom Slovensku.

Aké miesta na dovolenku s deťmi máte overené a obľúbené vy? My ešte len začíname tieto „family friendly“ miesta objavovať a radi si necháme poradiť.

Podobné články