Ako sme zvládli let s dieťaťom a hračky vhodné na cestovanie

Rozhodnutie cestovať počas covid sme nebrali na ľahkú váhu. Všetci musíme teraz denne robiť rozhodnutia, ktoré veríme, že sú správne pre našu rodinu a zvažovať úroveň rizika. My sme sa po dlhých úvahách rozhodli, že práve leto bude asi najvhodnejšie obdobie na cestu lietadlom – čísla covid vo všetkých krajinách konečne klesali odkedy celé toto sci-fi začalo, a my sme si povedali že „buď teraz alebo nikdy“. Vedeli sme, že ak nepôjdeme teraz, tak s prípadnou druhou vlnou nášho synovca pravdepodobne uvidíme prvýkrát až keď bude mať rok, možno viac. Švagra s rodinou, ktorí bývajú v dánskom Aarhus sme nevideli od Vianoc. Rozhodli sme sa do toho teda ísť a spätne sme radi, že sme tak urobili. Nikto totiž nevie ako dlho ešte v tomto režime budeme existovať a hoci riziko pri ceste lietadlom je určite väčšie, v konečnom dôsledku aj cesta autobusom do supermarketu môže byť v týchto dňoch riziková.

Okrem príprav z pohľadu covid sme sa na cestu pripravovali aj z pohľadu cestovania s deťmi. Pre nášho 1,5- ročného Maxa to mal totiž byť prvý let a sami sme nevedeli čo od toho očakávať. Hoci som sa veľmi tešila na rodinu, z cesty som mala trošku stres. Čítala som si preto veľa článkov na tému lietania s bábätkami a deťmi –  na čo nezabudnúť, čo všetko mať po ruke a aké hračky sú na cestovanie najlepšie.

Nakoniec, náš malý cestovateľ prvý výlet lietadlom zvládol na jednotku! Ako som mala z toho obavy, tak celý cestovný deň bol super, dokonca by som povedala že sme si ho všetci traja užili. To by som o 15-hodinovej ceste autom, ktorú sme zvažovali, asi povedať nemohla. Leteli sme o 11-tej, takže sme sa dobre vyspali, naraňajkovali a 40-minútová cesta autom na viedenské letisko nám ubehla rýchlo. Na letisku sa Max zabavil. Detský kútik sme ani nestihli navštíviť – vo vnútri totiž bolo čo objavovať a vonku čo sledovať – lietadlá, autobusy, vozíky prepravujúce batožinu,… Cestovný kočík sme mohli mať so sebou aj na letisku, odovzdali sme ho až tesne pred vstupom do lietadla.

Samotný let bol úplne bez problémov. Bolesti ušiek kvôli zmene tlaku sme sa vyhli dojčením počas vzlietania. (Dobré je myslieť na to pri výbere cestovného outfitu a mať na sebe košeľu alebo tričko vhodné na dojčenie. Detičky totiž nedokážu prehltnúť alebo zívnuť na povel, tak ako to vieme my dospelí, čím tlak dokážeme vyrovnať.) Potom mi Max celý čas sedel poslušne na kolenách, ani ho nenapadlo snažiť sa z môjho náručia vymaniť. Nebol to dlhý let – necelé 2 hodinky sme sa prehrali s pár požičanými a pár novými hračkami a snackmi. Pri dlhšom lete by som sa spoliehala, že časť letu drobec prespí, ale v tomto prípade sa mi ho nepodarilo uspať, hoci na obedný spánok bol už najvyšší čas. Nerobila som si však z toho hlavu – určite to bolo aj kvôli novým stimulom, tak sme sa len pekne hrali. Pri pristávaní sa Max opäť dojčil a tak sme to celé zvládli bez jedinej slzičky.

Na letisku v Aarhus sme si urobili piknik, kým sme čakali na autobus a väčšinu 1,5 hodinovej cesty autobusom do finálnej destinácie, Max už vyčerpaný prespal v mojom náručí. Ubytovanie sme si objednali cez airbnb, aby sme zbytočne neprichádzali do kontaktu s cudzincami, nestretli sme sa dokonca ani s majiteľkou apartmánu, všetko bolo zabezpečené bezkontaktne. Stravovali sme sa buď u švagrovcov alebo v našom apartmáne, a pár krát sme sa boli najesť vonku – vždy na terasách na čerstvom vzduchu.

Z letísk som takisto nemala až taký zlý pocit. Rúška bola povinné ako na letiskách, tak aj v lietadle a v  živote som také prázdne letiská nevidela. A to som sa teda počas mojej kariéry nacestovala dosť – isté obdobie som lietala aspoň raz mesačne. Jediné čo ma prekvapilo bolo to, že lietadlo bolo úplne plné. Očakávala som, že aspoň stredné sedadlá (keď už nie každý druhý rad) budú  prázdne. V plnom lietadle mi teda upozornenia, že sa máme vyhýbať kontaktu s ostatnými cestujúcimi, prišli úplne zbytočné.

No a čo sa hračiek týka, mali sme so sebou tieto:

Hračky vhodné na cestovanie

Magnetická skladačka – na hranie v lietadle bola skvelá. Určite pomohlo aj to, že bola požičaná, takže ju Max videl prvýkrát. Požičanie hračiek bol výborný nápad. Nechcela som totiž zbytočne kupovať veľa nových, tak keď mi scestovaná kamoška navrhla že nám môžu nejaké cestovné hračky požičať, rada som jej ponuku prijala. Táto magnetická skladačka od Tchibo mala u Maxa veľký úspech a tým, že je ľahká a všetko sa uprace do jednej krabičky – na cestovanie je ideálna. Max sa s ňou skvele zabavil. Skladali sme si spolu rôzne dopravné prostriedky, ktoré ho teraz veľmi bavia. V Tchibo aktuálne túto skladačku nemajú, je však možné nájsť podobné – napríklad túto magnetickú skladačku v kovovej krabici od Haba.

Drevené puzzle od Djeco – ďalšia požičaná hračka, v čom sa určite čiastočne skrýva tajomstvo jej úspechu. V každom prípade je to veľmi pekná skladačka, pri ktorej deti môžu využiť fantáziu na skladanie roztomilých zvieratiek – každá tvár zvieratka sa skladá z troch dielikov a všetky kúsky sú kompaktne uložené v malej drevenej krabičke. Tak sa mi táto skladačka zapáčila, že už figuruje v Maxovom meninovom zozname. (Nakoniec ju Max aj dostal a už s nami cestovala na dovolenku v Ždiari.)

Knižky – keď cestujeme, vždy máme so sebou niekoľko kníh. Na tento výlet sme si priniesli dve, ktoré vo veku 1+ patria medzi Maxove najobľúbenejšie: Nenásytná húsenička od Erica Carle, ktorá je veľkosťou ideálna na cestovanie, a My First Words Let’s Get Talking s reálnymi obrázkami vecí rozdelených do rôznych kategórií – od zvieratiek a hračiek, cez oblečenie a vozidlá až po farby, tvary či čísla. Táto téma je však na dlho – najobľúbenejším knižkám pre deti od jedného roka a obľúbeným detským knihám od dvoch rokov sú tu venované samostatné články.

Malé autíčka – Maxovi sme kúpili len 2 nové hračky – jedno autíčko na cestu tam a jedno na cestu späť. Už len to, že to bola nová hračka zabalená v krabičke, bolo pre Maxa zaujímavé. Najskôr sa zahral s krabičkou, potom sme autíčko pomaly rozbalili a odklápací stolík v lietadle poslúžil ako skvelá platforma na hranie.

Nálepky – posledná hračka, ktorú sme mali so sebou boli opätovne použiteľné nálepky s podložkou. Využili sme ich však hádam až posledných 20 minút nášho výletu – v aute na ceste z letiska späť do Bratislavy. Aj som zabudla, že ich máme, v kritickom momente som si však spomenula.

Plyšová hračka – samozrejme netreba zabudnúť na mojkáčika alebo akúkoľvek plyšovú hračku, ktorú má dieťatko obľúbenú. Aj vďaka mojkáčikovi Max bez problémov zaspinkal na novom mieste.

Snacky tiež poslúžia ako výborná zábava pre deti – ideálne zdravé a také, pri ktorých drobec strávi viac času – my sme mali so sebou domáce špenátové a tekvicové mafiny, čučoriedky, jahody a melón.

Taká som rada, že sme sa nakoniec rozhodli letieť! Sama som bola prekvapená ako dobre  sa s drobcom cestovalo. Síce príprave bolo potrebné venovať trošku viac času ako zvyčajne, potom to už však bolo v pohode. Nebyť covidu, tak plánujeme ďalší let – možno by sme si tentokrát trúfli aj na dlhší! Zatiaľ však asi budeme dovolenkovať na Slovensku – veď aj u nás máme krásne miesta či už na rodinnú dovolenku v chatovom rezorte, na predĺžený víkend s deťmi na južnom Slovensku, alebo len na výlety v Bratislave a okolí. 

Ako dopadol prvý let u vás? A s akými hračkami sa radi pri cestovaní zabávajú vaši drobci? Budem vďačná za tipy, ktoré snáď budeme mať príležitosť využiť čoskoro!

Podobné články